História obce

Prvá známa písomná zmienka o obci Ploské nie je presne datovaná. Je známe, že bola uvedená pred rokom 1299 v nedatovanom mandáte kráľa Ondreja III. Ploské je zapísané ako poss. Lapuspatak Tamojší feudáli sú označovaní predikátom „de Lapuspataky“.

Obec sa nachádzala na dôležitej severovýchodnej trase pri rieke Torysa. Keď sa v roku 1304 delil Drienov, listina sa zmieňuje o ceste smerujúcej na Ploské (versus Lapuspotok). V roku 1309 pri opise zeme Sokoľ sa pripomína cesta prichádzajúca z Ploského. Na základe týchto záznamov v dôležitých listinách je samozrejmé, že cez Ploské nešla len dôležitá cesta, ale aj samotná obec mala mimoriadny význam. Sídlili tu feudálny páni a pravdepodobne koncom 13. storočia tu začali aj s výstavbou kostola, o ktorom máme zachovanú prvú písomnú zmienku z roku 1309. V tom čase tu pôsobil farár Myke. O ňom sa zachovala aj ďalšia písomná zmienka, konkrétne z roku 1318.

v rokoch 1332 – 1335, z ktorých sa zachovali záznamy o výbere pápežských desiatkov, tu slúžil farár Mikuláš. Podľa záznamov portálneho súpisu Šarišskej stolice bolo v roku 1427 v Ploskom 30 port územia. Toto sa delilo na dve presné polovice, ktoré vlastnili Tomáš z Ploského a Žigmund z Ploského. Nasledujúce 16. storočie však pre obec znamenalo úpadok. Desiatkový súpis z roku 1565 uvádza, že tu žilo iba 7 poddaných sedliakov a 5 želiarov, čiže iba 12 poddaných. Rozloha sa v roku 1567 udáva len 4 porty.

Podľa súpisu domov z roku 1598 ich tu bolo 25. Podľa spomínaného desiatkového súpisu z roku 1565 mala väčšina z 12 poddaných osobné mená slovenského pôvodu. Dve mená boli maďarského pôvodu a tri neistého. Vieme, že v druhej polovici 17. storočia boli Ploské slovenskou dedinou a rozprávalo sa tu slovensky. Konštatovať to môžeme na základe dokumentov z roku 1674. Vtedy bol v Košiciach urobený odhad spišskej komory majetkov, ktoré získal Ladislav Károly po Melicharovi Kecerovi z Ploského.

V latinsky písanom dokumente sa uvádzajú štyri opustené sessie takto: Szomkovszka, Vargovszka, Seczovszka a Kompovszka. Národnostné zloženie obyvateľov obce potvrdzuje aj súpis z roku 1715, podľa ktorého v Ploskom bývalo 7 poddanských rodín a 6 z nich malo mená slovenského pôvodu. Lexikón osád z roku 1773 píše tiež o Ploskom ako o slovenskej dedine.

Kaštieľ ranobarokový z roku 1627

Kaštieľ bol upravovaný v roku 1730 (neskorobarokový), vnútorne adaptovaný na byty po roku 1945. Dvojpodlažná budova, na hlavnom priečelí jedenásťosová. Pozdĺžna bloková dvojtraktová budova, pôvodne so vstupnou sieňou, z ktorej viedlo zalomené schodište na poschodie. Pri prestavbe zaviedli nové bočné schodištia, ktoré ústia do bočných trojosových fasád. Vonkajšia úprava fasád z roku 1730 je členená pilastrami vysokého rádu v pravidelnom rytme podľa osí okien. Okná majú barokové vzdúvajúce sa nadokenné rímsy. Na oknách prvého podlažia sa čiastočne zachovali neskorobarokové kované mreže. Vstupný portál s ušnicovou šabránou má po stranách pilastre. Na volútových rastlinných hlaviciach pilastrov sú úseky architrávu. Nad portálom bol kamenný erb s nápisovou tabuľou, označujúcou rok stavby (okolo 1920 odstránené). V pivniciach sa zachovali pôvodné klenby, na prvom podlaží pruské klenby s geometrickými šťukovými obrazcami. Vestibul má valenú klenbu. Budova je krytá valbovou strechou.

Kaštieľ rokokovo – klasicistický

Kaštieľ rokokovo – klasicistický, postavený v roku 1774 až 1778. Jednopodlažná bloková trojtraktová budova s neskoršou, kolmo postavenou prístavbou na severnej strane. Deväťosová južná fasáda má trojosový rizalit so vstupným portálom a veľkým trojhranným tympanónom. Fasáda členená pilastrami s bohatými štylizovanými rastlinnými a rímsovými nadstavcovými hlavicami, na ktorých spočíva priebežná, bohato profilovaná podstrešná rímsa. Nadokenné volútové frontóny sú silne vyduté a obopínajú štylizovaný mušľový motív. Na oknách kované klasicistické mreže. Vstupný portál s ušnicovou šambránou má nadpražný reliéf a vydutý, krivkový frontón. Budova zastrešená manzardovou strechou. V miestnostiach pruské klenby, čiastočne zdobené šťukovým ornamentom.

Prvá škola

Prvá škola v Ploskom sa spomína už v roku 1513. Bola to škola farská, ktorá onedlho za protestantizmu zanikla. Hodnoverné správy potom máme až do začiatku 19. stroročia. V roku 1859 vyučoval na miestnej ľudovej cirkevnej škole učiteľ Andre Kmec a mal 65 žiakov. V školskom roku 1893/ 94 vyučoval učiteľ Štefan Bic 116 žiakov. V roku 1904 bol učiteľom Štefan Lebenský, ktorý učil 62 žiakov. V šk. roku 1918/ 1919 jeden učiteľ vyučoval 90 žiakov. V šk. roku 1932/ 1933 bola v Ploskom r. kat. ľudová škola koedukačná v novej budove. Mala dve učebne a jeden kabinet. Vyučovali dvaja učitelia 118 žiakov, z nich bolo 110 r. kat.


ERB OBCE













ORTÁŠE

Obec Oráše vznikla v roku 1907. Prvými obyvateľmi boli občania Poľska z obce Molodič. Páni Havrilec, Pilčák, Hubač, Piskor Fedor, Tysz Eliáš, Vološin Jozef, Koloda a Rokuš.
Keď išli na vozoch, ktoré ťahali kone od Ploského smerom na Ortáše, na kolesá sa im nalepila žltá hlina, lebo bolo mokro.Vtedy si povedali, že tu ostanú, lebo hlinu považovali za mastnú a úrodnú. Neskôr k nim prišli občania Ukrajiny. Boli to páni Gavrecký, Špivák a Pančišin.
Na mieste, kde je teraz obec Ortáše boli samé pastviny, stromy a kamene. Celé územie museli ortovať a tak vznikol názov Ortáše. Po vyortovaní územia tu začali rozbíjať veľké kamene a tým vzniklo asi 5 baní. Kamene použili ako stavebný materiál pri výstavbe domov. Na kameň začali chodiť aj obyvatelia iných obcí.
Medzi prvé budovy, ktoré boli postavené v obci patrili 2 vtedajšie sipance a 1 ovčin, ktoré vlastnil pán Kecer z Keceroviec, ktorý bol vlastníkom aj starého kaštieľa vo vtedajších Kecerovských Pekľanoch.
Po druhej svetovej vojne v roku 1947 sa pán Hubač vrátil do Poľska. Pán Gavrecký sa v tom istom čase dal presvedčiť, že keď sa vráti naspäť na Ukrajinu, bude sa mať ako v nebi, že je tam kolchoz, všetku prácu robia stroje atď.... Jeho rozhodnutie bolo rýchle, že sa vracia späť. Prišli z Ukrajiny, naložili mu kone, veci, dobytok, všetko čo mali a s celou rodinou ho odviezli na autách do Prešova. Tam ho s rodinou aj s vecami preložili na vlak smerom na Ukrajinu do Ľvova. Po príchde na Ukrajinu mu všetko čo mal zobrali a ostal s deťmi na ulici bez strechy nad hlavou. Až neskôr zistil do akého blahobytu sa dostal a svoje rozhodnutie veľakrát oľutoval.  


HISTORICKÉ  DÁTUMY

1938 - Prvých obyvateľov začali pochovávať na ortašskom cintoríne (dovtedy pochovávali
          v Ploskom)
1945 - postavili drevenú zvonicu
1949 - prvý telefón (korbičkový) mal Jozef Moravec
1950 - začali vykladať (vtedy čšetovali) od Ploského na Ortáše cestu kameňmi (na koňoch
          vozil Semeňák František) pomáhali aj obyvatelia Novej Polhory
1953 - prvú motorku ČZ 150 vlastnil Bojčík Ján
1953 - prvé auto ŠKODA MB 1000 vlastnil Cienky Imrich
1955 - prvý drevený kultúrny dom
1959 - zaviedli elektrické vedenie
1960-  prvýkrát prišiel na Ortáše autobus
1963 - urobili obecný rozhlas
1972 - telefóny dostali ďalší občania obce
1973 - príchod prvej rómskej rodiny do obce
1979 - postavili nový murovaný kultúrny dom
1991 - posvätili kostol, ktorého patrónom je sväty Ján
1997 - vznikol ranč
1997 - kolaudácia plynovikácie obce









KALENDÁR:

Júl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31
meniny má: Daniel

TOP SPRÁVY:

Počasie

Náhodná fotka

SAM-1057.jpg

ANKETA:

Využívam internet:
  1. V praci (918/30.84%)
  2. Doma (744/24.99%)
  3. V praci aj doma (717/24.08%)
  4. V internetovej kaviarni (598/20.09%)
Celkovo 2977 hlasov.